IZAIÁŠ VERSUS JOHN LENNON

            Advent je časom nádeje. Je časom vízie nového, lepšieho sveta. Aj Cirkev v nás túto nádej živí, keď nám v liturgii predkladá texty proroka Izaiáša (Iz 11,1-10). Je v nich vykreslený obraz sveta, kde zavládne spravodlivosť a právo, z ktorého zmizne násilie a nastane pokoj. Prorok vidí prisľúbenú harmóniu celého stvorenia, kde „vlk bude prebývať s baránkom a leopard spočívať s kozliatkom, teliatko a lev a kŕmny vôl budú spolu a drobný chlapček ich bude zavracať..“ Prorok završuje tento opis odvážnou predstavou, že „nemluvňa sa bude hrať nad dierou hada a do jamy vretenice siahne odkojenča.“
            Uznávame, že by to bolo krásne, ale nie je Izaiáš tak trochu zasnívaný a naivný? Žijeme predsa len na zemi a očakávame, že niečo také bude pre nás pripravené až v raji.
            Nemali by sme ostať viac realistami? Ale ruku na srdce - nespočíva kríza kresťanstva, ktorú prežívame, práve v našom prílišnom realizme? V tom, že mu chýba odvážna vízia, v tom, že nič prevratného vo viere už neočakávame a že už nevoláme plní radostnej túžby „Maranathá!“ „Príď, ó Pane!“ Falošnou skromnosťou zakrývame nechuť nášho Boha o niečo prosiť. (Iz 7,12)

            Väčšina súčasníkov proroctvá Izaiáša nepozná. Taký John Lennon, ex-člen skupiny Beatles, je v porovnaní s Izaiášom na tom čo sa popularity týka, lepšie. Vízie týchto dvoch odlišných mužov však majú predsa niečo spoločné. Lennonova skladba „Imagine“ „Predstav si“ je akýmsi jeho programom. Podobne ako Izaiáš aj Lennon v nej ponúka vidinu sveta bez hraníc, bez vlastníctva, bez chamtivosti, bez násilia a egoizmu, sveta zjednoteného spoločnou vôľou ľudí deliť sa s nádejou, že ostatní sa pridajú.
            Zdá sa, že Izaiáš v 8. storočí pred Kristom a Lennon v 20. storočí po Kristovi chcú to isté. Obaja zdieľajú večnú túžbu ľudstva, návrat do raja. V spôsobe, ako tento raj nájsť, sa však líšia.
            John Lennon vychádza z vlastnej predstavy - z idey, ktorú chce uskutočniť vlastným úsilím. Opiera sa o to, že nie je sám, verí v silu ľudstva, ktoré môže tento sen uskutočniť. Nepočíta však s Bohom, dokonca chápe náboženstvo ako prekážku na ceste do raja. Ten netreba hľadať v nebi, ale vytvoriť na zemi. Má to byť svet bez pekla, bez neba, bez náboženstva.
           
Predstav si, že nie je nijaké nebo
Ide to, keď sa o to pokúsiš
Žiadne peklo pod nami
Nad nami len obloha
Predstav si, že všetci ľudia
Žijú pre dnešný deň.

Predstav si, že nie sú žiadne štáty
Nie je to ťažké, predstav si, že nie je
Nič, pre čo je treba zabíjať či umierať
A tiež žiadne náboženstvo
Predstav si, že všetci ľudia
Žijú život v mieri.

Možno povieš, že snívam
Ale ja nie som jediný
Dúfam, že jedného dňa sa k nám pridáš
A svet bude zajedno.

            Takto to vidí John Lennon. A ako to vidí Izaiáš? Izaiáš si o ľuďoch nerobí ilúzie. Vie, že vyvolený židovský národ je neverný, duchovne vyschnutý ako drevo bez života. Verí však v Jedného jediného, ktorý na tom suchom pahýli Božieho ľudu nechá vyraziť ratolesť, výhonok, ktorý vypučí z jeho koreňov. S Ním sa naplnia Božie prisľúbenia a príde kráľovstvo pokoja, ktoré prorok tak sugestívne popísal vyššie spomenutými obrazmi.
            Nebude to však sen, idea či ľudská fantázia, ale Božia realita, ktorá vyrastie z nášho spojenia s Bohom.

            Aj John Lennon mal v sebe čosi prorocké. Neuspokojil sa s banálnymi piesňami, texty jeho piesní budili záujem ako o existenciálne otázky osobného života, tak aj o globálne problémy ľudstva. Na svojej osamotenej ceste životom prechádzal aj on stále akoby púšťou, v ktorej jeho hlas znie niekedy dosť zmätene. Definoval pre seba Boha ako „pojem, ktorým meriame našu bolesť“, nedokázal však od Neho tak ako Izaiáš očakávať spásu. V piesni „God“, „Boh“ – akomsi zúfalom antikréde dokonca výslovne hovorí, že neverí v nič, len v seba.

            A napriek tomu (či práve preto) pripravoval pre Boha v sebe i v druhých cestu, akoby len nepriamo. Hľadaním a zdieľaním vyprahnutosti s ľuďmi svojej generácie. Je našou úlohou porozumieť tejto vyprahnutosti dnešných ľudí, a aj ich snom a túžbam. A do zrozumiteľného jazyka im preložiť nádej Adventu.

(zdroj: Richard Čemus, homília k druhej adventnej nedeli)